Už tradične sa aj tento rok konalo medzinárodné stretnutie skautov z rôznych kútov sveta, známe aj ako InterCamp. Zúčastnilo sa ho 3 500 skautov z Európy a USA, mimo iných aj zo Slovenska. Náš mini kontingent tvorilo 25 skautov z Bratislavy, Pezinka a Nitry. Ako jedna z účastníkov tejto akcie vám porozprávam o všetkom, čo o InterCampe 2018 treba, a možno aj netreba vedieť.
Naša cesta začala na vlakovej stanici v Bratislave, odkiaľ sme spolu išli do Brna, kde sme sa mali stretnúť s Brnenskými skautmi. Už na stanici som si uvedomila, že som si zabudla celkom podstatnú vec, presnejšie rovnošatu. Povedala som si ale, že to nevadí, že stávajú sa aj horšie veci.
Cesta vlakom bola mierne nepohodlná, lebo v kupé pre šiestich sme sa tlačili siedmi plus každý mal obrovský batoh s vecami na štyri dni. Do Brna sme prišli o polhodinu skôr, ako bol plánovaný odchod autobusu do Belgicka, kde sa InterCamp konal. Potom sa začala veľmi únavná cesta naprieč Európou. Moje jediné šťastie bolo, že sme išli zo zboru siedmi, čiže o zábavu bolo postarané. Cestou sme prešli cez tri štáty, zastavili na siedmich pumách a dokopy išli štrnásť hodín. A potom, okolo 11:00 som si začala uvedomovať, že sa pomaly blížime do cieľa. Na tabuli označujúca mesto som si všimla názov Sint-Truiden, čo znamenalo, že sme tu. A naozaj, o 10 minút sme už vystupovali z autobusu, brali si svoje batohy a hľadali svoj subcamp, teda miesto, na ktorom sme mali rozložiť svoje stany.
Náš Slovenský kontingent mal miesto v subcampe 5 a 6. Zo stanov sme si spravili taký kruh, v ktorého strede bolo námestie s provizórnym stožiarom a Slovenskou vlajkou. Postupne sa staré letisko, o ktorom sme neskôr zistili, že nie je také staré, lebo stále tam chodili športové lietadlá, začalo zapĺňať ľuďmi a stanmi. Letisko začalo ožívať a to sme hneď využili a po večeri (boli párky) sme išli naučiť skupinku Čechov hru vlajočky. Ľudia však pomaly pribúdali a z 12 člennej skupiny sme sa stali 20 členná a keď už nás bolo okolo 35, rozhodli sme sa presedlať na trochu akčnejšiu hru, lepšie povedané na Buldoga. To už sme neboli len Česi a Slováci, pridali sa k nám aj Holanďanky a rôzne iné národnosti. Musím však uznať, že Buldog zbližuje (niekedy až príliš) a takto sme si našli nových kamarátov hneď na začiatku.
Okrem stanov sa na InterCampe nachádzali aj rôzne obchody so skautskými potrebami, provizórna pošta, skautské múzeum a dielne na výrobu spomienkových predmetov. Čo nás najviac zaujalo bol Poľský obchod, v ktorom mimo iné predávali aj národné šatky niektorých skautských organizácií. Na tom by nebolo nič zlé, lenže pri pohľade na ne nám tam niečo nesedelo. Ich verzia Slovenskej národnej šatky bola trochu iná, ako naša pravá :D
Na druhý deň bol na pláne výlet. Po uvítacom ceremoniáli, počas ktorého boli vztýčené vlajky krajín, ktoré sa nachádzali na InterCampe, sme sa rozdelili do skupín a vyrazili sme na výlet. Ako sme vedeli, Belgicko nie je veľmi hornatá krajina, pre to sme nejakú túru po horách nemohli čakať.
Napriek tomu bol výlet veľmi príjemný, spoznali sme nových ľudí a dozvedeli sa niečo nové. Napríklad vedeli ste o tom, že francúzska pomazánka nechutí vôbec francúzsky? To nám povedal kamarát z Francúzska, ktorému sme dali z francúzskej pomazánky ochutnať. Napriek tomu mu chutila. A tiež bol prekvapený z francúzskych zemiakov, lebo o niečom takom vraj dovtedy nepočul :) Sint-Truiden je však krásne mesto s rozkošnými tehlovými domčekmi, ktoré vyzerali ako z rozprávky.
Keď sme sa vrátili, mali sme voľno, počas ktorého sme vymieňali šatky, hrali Dračí doupě alebo sme si išli vyrobiť niečo na pamiatku. Môj brat mal zároveň narodeniny, tak sme mu spravili provizórnu tortu a ako darček sme sa mu zložili na skautské ponožky. Myslím, že ho to potešilo, z čoho sme boli radi.
Ráno sme sa zobudili do hmlistého dňa. Boli sme rozdelení do skupín a s touto skupinou sme chodili spolu na workshopy, na ktorých sme sa dozvedeli rôzne veci z oblasti globálneho vzdelávania. Vždy sme si zahrali nejakú hru, ktorá nejako súvisela s problémami nášho sveta, napríklad chudoba, znečistené oceány… a potom sa o tom rozprávali. Workshopov bolo dokopy 17, ale my sme stihli iba 9. Na každom z nich sme si však užili kopec srandy.
Najlepšie na celom dni však bolo, že sme mali v skupine 7 super skautov z Čiech, s ktorými sme si veľmi sadli. Prešli sme s nimi všetky témy od slovenskej a českej gramatiky po českú a slovenskú politiku. Veľa sme sa nasmiali a spolu sme namaľovali aj tento super strom :)
Po workshopoch sa konal food festival, na ktorom každá krajina pripravila svoje typické jedlo. My sme robili bryndzové halušky a na ochutnávku sme mali aj Horálky a Kofolu. Skautom z ostatných krajín naše špeciality chutili a za Bryndzové halušky nás chválili. Po hodine sa však strhol obrovský vietor, ktorý bol predzvesťou búrky, čiže sme museli všetko rýchlo zbaliť a stihli sme to len tak tak. V našom kontingentovom hangári sme si však aj napriek búrke užili veľa srandy.
Ráno sme vstávali už o piatej, aby sme stihli autobus, ktorý po nás prišiel o šiestej. Zbalili sme sa, rozlúčili sa s InterCampom a vydali sme sa na cestu domov. A síce InterCamp už skončil, zážitky nám ostanú na celý život.
P.S. Ak sa ti zdá 25 ľudí na reprezentáciu Slovenska málo, pridaj a budúci rok aj ty a zaži atmosféru medzinárodného skautingu na vlastnej koži. Stojí to za to!
Za PR team BSO – Mária Gymerská-Líška, 70. Zbor Bizón víťazí