Máj je už za nami a spolu s ním aj BSDčka
Historicky prvýkrát sa konali Bratislavské skautské dni-BSDčka v máji. Zborom to zrejme vyhovuje, lebo sa tu stretli skauti z rôznych kútov Slovenska v obrovskom množstve. Téma týchto BSDčiek bola Alica v krajine zázrakov a za seba môžem povedať, že zázračné teda určite boli. Ale poďme pekne po poriadku:
Registrácia začala v piatok okolo 17:00. O tomto čase sa už Kačín začínal plniť skautami, skautkami, vĺčatami a včielkami plnými očakávaní na tento víkend. Taktiež sme už od rána mohli vidieť organizátorov, ktorý sa celý čas snažili o to, aby sa očakávania všetkých účastníkov naplnili. A myslím, že sa im to aj podarilo. Registrácia prebehla úspešne, skauti stále prichádzali a začínalo to vyzerať ako úžasná akcia, však ako inak, keď bola plná skautov. Keď už mal každý kde spať, prišlo oficiálne zahájenie BSDčiek. Po zahájení prišla na rad veľká hra. Zajac stratil svoje hodinky a keďže nechcel prísť o uši, ktoré by mu kráľovná odstrihla, lebo by stále meškal, pomohli sme mu ich nájsť. Túto hru si zahrali vĺčatá, skauti aj roveri. Večer už bol voľný program, niektorý si išli opekať, mohli sme si ísť pozrieť film Skauti bez ľalie alebo len tak viesť večerné rozhovory s kamarátmi.
Ráno bolo zahájené rozcvičku. Potom prišiel na rad nástup, na ktorom sme boli obohatení pokrikmi zúčastnených zborov, veľký obdiv patrí tým, ktorý boli na kričanie pokriku sami. Tiež sme si spolu zaspievali skautskú hymnu a potom hor sa na workshopy. Tento rok bolo z čoho vyberať. Workshopy boli rozdelené na tri fázy, každá z fáz trvala cca hodinu a pol a mohli ste si vybrať, ktorý z workshopov vás najviac zaujal a na ten ste mohli ísť. Prípadne ak ste stihli, mohli ste ísť aj na dva či tri workshopy. Za každý navštívený workshop si získal jeden bod pre svoj zbor, v celovíkendovej súťaži o najaktívnejší zbor na BSDčkach. Workshopy boli rôzne, od hrania lakrosu cez varenie v pahrebe až po acroyogu. Tradične nechýbalo ani sprejovanie či ringo. Po menšej prestávke prišla na rad súťaž zborových vodcov. Súťažili v šiestich disciplínach, ktoré preverili ich schopnosti po každej stránke. Či už zo skautskej praxe – viazanie uzlov, alebo po krajčírskej – prišívanie gombíkov s rukavicami na látku alebo mohli zistiť, ako veľmi dokážu dôverovať svojmu zboru počas poslednej disciplíny, kedy museli mať zaviazané oči a prasknúť čo najviac balónov, na ktoré ich naviedli práve členovia ich zboru. Vďaka tomu sme mohli vidieť, že naše skautské zbory majú veľmi šikovných vodcov, ktorí sa neboja žiadnej výzvy. No to zďaleka nebolo všetko. Aby sme sa nenudili, prišla na rad ďalšia vĺčatsko-skautsko-roverská hra. Hráči boli rozdelení do troch skupín. V každej sa nachádzali skauti, vĺčatá aj roveri a ich cieľom bolo získať čo najviac peňazí. Tie dostávali za predávanie kariet, ktoré bolo treba zbierať po lúke. Nebolo to však také jednoduché ako sa zdá a všetci sme sa poriadne zabavili. Večer už bol znova oddychovejší program. Kto chcel, mohol ísť na cestomániu, kde nám španielsky skaut povedal niečo viac o skautingu v jeho krajine. Vĺčatá mohli ísť na spoločné opekanie vĺčat (nebojte sa, žiadne vĺča opekané nebolo, aj keď našlo sa pár hladných skautiek) a vĺčatá si opekačku spolu užili. Ak si chcel niekto preveriť svoje vedomosti, mohol ísť so svojou družinou na veľký vedomostný kvíz. Ten náš poriadne preveril a nejeden skaut zistil, že sa má ešte čo učiť. Celý večer bol ukončený veľkou skautskou nočnou hrou a úspešným návratom do našej krajiny. Po tejto hre už väčšina ľudí išla spať, hra skončila okolo jednej v noci.
Ráno sa už nástup nekonal. Ísť na rozcvičku však nebol zlý nápad, lebo na rad prišlo balenie stanov a upratovanie táboriska, teda Kačínu. Všetci sme to úspešne zvládli. Po vyhodnotení celovíkendovej súťaže o najaktívnejší zbor na BSDčkach, ktorý vyhral 11. zbor Biele delfíny sme sa rozlúčili a išli domov. Niektorý na autobus, iný sa zas prešli lesom. A síce sa BSDčka skončili, spomienky na ne nám zostanú navždy. A dúfam, že sa vidíme aj budúci rok.
Líška
