Pamätník kuchára Radcovského kurzu, Vlára 2018
Horné Srnie je starostlivo ukryté medzi horami. Ale aj na mape. Pokojne oddychuje neďaleko Trenčína. Pri Nemšovej však naše plné auto pohltila búrka a priateľka diaľnica nás naviedla až do Bytče. Cieľom našej cesty je však táborisko Vlára. A keď sa niekedy po dlhej hľadaní dostaneš na túto rosou pokrytú lúku, tak začiatkom mája, sám sa presvedčíš, že je koniec mrazom. Kvit a mravce ti pripomínajú neúprosný sled dní a príchod nového ročného prekvapenia.
No neprišla som si sem čítať v tráve. Aj tak je mokrá. A ani na kreslenie lúčnych koníkov času nezvýši. Cez chladnú vodu potoka, ktorú treba prejsť pri ceste za táboriskom, som si preniesla nákupný vozík na kolieskach s vajíčkami a chlebom. A v batohu mám aj varešku a zásteru.
S Radcovským kurzom sme si podali ruku už vlani. Nasýtil ma chuťou do vedenia. A tento víkend budem ja nasycovať budúcich radcov. Kto však dá chuť do jedla im?
Spíšem sem zopár právd a múdrostí: Chladnička v potoku je skvelý nápad, pokiaľ vieš ako sa o ňu patrične postarať. Kapustové fliačky a strapačky nie sú jedno a to isté. Ak účastníci nechcú jesť, znechutila ich prednáška a dážď ti riady neumyje.
A konečné straty? Dve spálené utierky a linoleum v provizórnej kuchynke, rozbitý pohár a hrniec, ktorý už nikto nikdy nevidel. Odišiel si s prúdom a nedeľňajším obedom. Pch, slaboduchý!
Ale gazdinka sa tesá z tvrdého kameňa. No a dokončiť mramorové dielo iba s lipovou vareškou nie je víkendová záležitosť.
Poznámka pod pokrievkou; jedlá neraz pripravovalo aj osem pomocných rúk. Ďakujem.
Za PRtím BSO Agi
